Necenzurované stránky Vladimíra Pavlíka
Necenzurované stránky Vladimíra Pavlíka |
|
|
| Signatár Charty 77, občiansky aktivista, bývalý redaktor zaniknutých Necenzurovaných novín-Rudé krávo Vladimír Pavlík, prezentuje svoj pohľad na súčasnosť a minulosť svojím vlastným spôsobom, bez servítky na ústach. Jeho výnimočný zmysel pre spravodlivosť vyvoláva medzi politikmi, ktorých spája chuť po moci, naľavo aj napravo, ešte stále príliš veľa duchov. Preto je vysoko pravdepodobné, že pri vzrastajúcej arogancii politickej moci a zneužívaní jej represívnych zložiek, bude Vladimír Pavlík hlavným adeptom na prvého ponovembrového politického väzňa. Zmena bude zrejme len v názve jeho obvinenia, slovo protisocialistický nahradí extrémistický alebo antisemitistický. Žiaľ 20 rokov po prevrate v novembri 1989 ostal internet už posledným ostrovom slobody slova, pretože printové média sú buď v rukách novodobej finančnej oligarchie, alebo sú už zdecimované a zahnané do kúta neustálymi rozhodnutiami justičnej mafie, ktorá poslušne tak ako za socializmu, v rámci generálnej prevencie a v duchu praktík prokurátora Višinského, eliminuje každý prejav slobodného a nezávislého názoru vysokými finančnými sankciami v tzv. sporoch na ochranu osobnosti politických a ekonomnických gaunerov. Z týchto dôvodov majú obe skupiny panicky strach z príspevkov Vladimíra Pavlíka na ktoré je striktné embargo. |
| English | French | German | Spanich | Russian | Polish | Hungarian | Italian | Serbian | Croatian | Bulgarian | Hebrew |
Právne záruky slobody prejavu a práva na informáciePoznámka: táto časť je určená politickým gaunerom, ktorí na každý náznak ich kritiky reagujú podaním žaloby na ochranu osobnosti alebo trestného oznámenia, ako aj a všetkým pseudodemokratom, ktorý každý slobodný prejav vlastného názoru označujú ako extrémizmus, antisemitizmus, xenofobiu, homofóbiu alebo fašizmus. Na jednej strane majú plné ústa demokracie a na druhej je akákoľvek diskusia o určitých historických faktoch dogmou a trestným činom. Spoločnosť v ktorej je možné spochybňovať alebo zosmiešňovať náboženstvo, posvätnosť zväzku muža a ženy, rodinné hodnoty, právo na život bez eutanázie, či dokonca aj samotného Boha, ale akákoľvek kritika len jediného národa a jeho činov je neprípustná a právne postihnuteľná, nemá právo nazývať sa demokratickou či slobodnou a v konečnom dôsledku je historicky odsúdená k postupnému úpadku a zániku. |
Počas 40 rokov komunistickej vlády existovala síce ústavne zaručená sloboda prejavu a aj mediálny zákon (zákon o tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch), ktorý sa na túto slobodu prejavu odvolával, v skutočnosti však médiá boli ovládané komunistickou stranou a riadené jej direktívami. Až politická zmena po roku 1989 mala priniesť skutočnú slobodu médií, odstránenie cenzúry a štátneho monopolu v oblasti médií. Aká je skutočnosť po dvadsiatich rokoch viac ako jednoznačne dokazuje existencia tejto webovej stránky. Klikni pre pokračovanie... |
| 2010 |
| 2009 |
| 2008 |
| 2007 |
| 2006 |
| 2005 |
| 2004 |
| 2003 |
| Listy Vladimíra Pavlíka |
| Príspevky iných autorov |
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria! |
Príspevky iných autorov prevzaté z internetu